Slovenský raj so svojimi povrchovými a podzemnými krásami oddávna lákal záujemcov objavovať a poznávať tieto krásy a tajomstvá.
Prví nám známi, ale zároveň neznámi zvedavci o podzemný svet v Slovenskom raji zanechali svoj záznam v podobe vysekaných rokov 1706 a 1777 v Zlatej diere. Rovnaké neznámo zastiera nápis CAC 1816 pred vchodmi jaskýň Tunel a Komín.
Nasleduje historické obdobie, keď E. Ruffiny objavuje so spoločníkmi v r. 1870 Dobšinskú ľadovú jaskyňu, pričom 3 alebo 6 rokov skôr zanechal svoj podpis vo Vlčej jaskyni. Súčasne sa na scéne Slovenského raja a v iných krasových územiach Spiša objavuje osobnosť Samuela Rótha, prvého slovenského speleoarcheológa. Za našich prvých predchodcov však môžeme považovať dobrovoľných jaskyniarov združených v jaskyniarskom odbore (oddelení) Karpatského spolku. Títo pod vedením V. Hajtsa a potom K. Piovarcsiho, vykonávali hlavne na území Slovenského raja bohatú prieskumnú speleologickú činnosť, predovšetkým v rokoch 1925-1928 (účinkovali v rokoch 1920-1936).
Následníkmi od roku 1948, v rámci Jaskyniarskeho sboru KSTL boli L. Šimkovič, L. Kvietok, K. Mišelnický a iní, ktorí už od roku 1949 sa stali členmi Slovenskej speleologickej spoločnosti. Zaoberali sa prieskumom Dobšinskej ľadovej jaskyne a blízkych jaskýň. V roku 1952 nasleduje objav Medvedej jaskyne V. Plevom a ďalšími. Nakoniec sú to aktivity A. Droppu v roku 1958 pri prieskume Kešelovej diery, D. Kubínyho v rokoch 1959-1960 pri prieskume povrchového krasu na úpätí Kráľovej hole a opäť A. Droppu pri prieskume a mapovaní vtedy známych jaskýň Slovenského raja v rokoch 1969-1971.
Systematická jaskyniarska činnosť však v Slovenskom raji začína v roku 1964, kedy vzniká Speleologický klub Slovenský raj a pokračuje nepretržite až dodnes.
Hlavnou náplňou práce Speleologického klubu bol a je prieskum a výskum krasových javov, ich dokumentácia, evidencia a ochrana. V prvopočiatkoch sa začalo s povrchovým prieskumom v hlavných roklinách, dolinách a na planine Glac. Súčasne sme sa zoznamovali s jaskyňami: Čertovou, Čertovou dierou, Vtáčou, Zlatou dierou a Medveďou jaskyňou, ktorá sa na 5 rokov stala našim hlavným pracoviskom. Už od začiatku sme z týchto jaskýň vyhotovovali meračskú, speleologickú a fotografickú dokumentáciu. Zlatá diera bola prvou našou zadokumentovanou jaskyňou (4.-5.12.1964). Fyzické snaženie sa v Medvedej jaskyni prinieslo v roku 1970 objav prekrásnej Siene slovenských jaskyniarov. Nasledoval pokus o prienik (do hĺbky 13 m) do podzemia cez závrt na plošine Glac, na základe predchádzajúceho geofyzikálneho prieskumu, kde sme predpokladali prepojenie s Medveďou jaskyňou. Okrem toho sme skúmali aj ďalšie jaskyne: Partizánsku, Ružovú, Kláštornú, novú Tomášovskú (v paleogénnych zlepencoch a pieskovcoch), Kaskádovú, Líščiu priepasť a celý rad menších jaskýň na severnom okraji Slovenského raja. Na krasových plošinách Glac a Geravy sa dlhodobo vykonávalo pozorovanie závrtov, na Geravách prameňov, ponorov a ich mapovanie. V rokline Veľký Sokol bol urobený pokus o otvorenie vyvieračky. V Malom Sokole okrem povrchového prieskumu boli zadokumentované Krátka a Dlhá jaskyňa , ktorá je za veľkých zrážok výverová.
Prichádza záver roku 1972 a s ním objav Stratenskej jaskyne. Už v počiatkoch sme odhadli, že máme pred sebou rozsiahlu jaskyňu, akú sme predtým nepoznali. Takmer všetky sily rozrastajúceho sa klubu, sa sústredili na prácu v tejto jaskyni. Pre uľahčenie prechodu cez priepasti a stupne sa vybudovali početné oceľové rebríky. Začal a pokračoval neobyčajne náročný prieskum, prekopávanie, zliezanie, meračské, mapovacie, fotografické práce rozsiahlych a komplikovaných priestorov. Pozorovaním jaskynných fenoménov sme poznali, že len odborný multidisciplinárny výskum môže priniesť doteraz neznáme poznatky o vývoji tejto jaskyne a v zápätí aj jaskynného systému po poznaní, že geneticky má jaskyňa súvis s Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Psími dierami. V značnom rozsahu sa vykonávali geologické, špeciálne genetické, sedimentologické, hydrogeologické, mikroklimatické, biologické a iné pozorovania, rozbory a analýzy. Vyvrcholením tohoto úsilia bolo spracovanie a za pomoci Slovenskej speleologickej spoločnosti vydanie monografie s atlasom máp o jaskynnom systéme Stratenskej jaskyne v roku 1989.
Intenzívny prieskum však v systéme pokračoval. Jaskyňa Psie diery z pôvodnej 170 m dĺžky (Droppa A., 1971) po revíznom prieskume (1985) a následnom objave pokračovania jaskyne v roku 1988, až po prepojenie do Stratenskej jaskyne v roku 1994, dosiahla dĺžku 2 670 m (hĺbka 83 m). Stratenská jaskyňa má teraz dĺžku 19 067 m (hĺbka 194 m) a teda spolu so Psími dierami 21 737 m. Do geneticky súvisiaceho systému ešte patria: Dobšinská ľadová jaskyňa (1 232 m), Jaskyňa Duča (136 m), Vojenská (53 m), Zelená (31 m) a Sintrová jaskyňa (17 m). Tento systém jaskýň má dĺžku 23 206 m.
Napriek takmer 25 ročnému záujmu o systém Stratenskej jaskyne, pokračoval povrchový i podzemný prieskum takmer v celej krasovej oblasti. Osobitne uvedieme početné objavy jaskýň v priestore planín Duča, Pelc, v prírodných rezerváciách Stratená, Sokol, Prielom Hornádu (v rámci inventarizačných prieskumov pre Správu Národného parku). Z iných častí Slovenského raja uvedieme riečnu Koniarovú jaskyňu (vrcholová úroveň zarovnávania), povrchový a podzemný kras v travertínoch Hranovnického plesa, povrchový kras na sadrovcoch na južnom okraji územia, objav skvostnej Okienkovej jaskyne, v posledných dvoch rokoch nové poznatky o krase východných úbočí Kráľovej hole, objav viacerých jaskýň v okolí Koniarovej jaskyne a v masíve Barbolice pri Vernári.
Za 37 rokov speleologickej práce v teréne sa zhromaždilo množstvo nových údajov o krasových javoch vo forme registra. Zatiaľ čo do roku 1973 (Droppa A.) bolo tu známych 45 jaskýň a priepastí, v roku 2001 klub eviduje 335 jaskýň s celkovou dĺžkou 29 336 m a 11 priepastí s celkovou hĺbkou 117 m. 221 jaskýň je zameraných s grafickou dokumentáciou, pre ostatné je vyhotovená písomná dokumentácia. Všetky sú vyznačené v základnej mape M 1:10 000 (stav preskúmanosti jaskýň k 1.1.1989 bol uverejnený v Slovenskom krase, roč. XXVIII). V roku 1999 sa začala akcia označovania vchodov jaskýň číselným kódom podľa evidencie klubu.
Komentáre